Rozhovor s prof. Jaroslavom Čelkom

V čísle 8. nášho časopisu sme uverejnili stručnú správu o vystúpení prof. J. Čelku z KSS. Súčasne sme avizovali, že o dôvodoch tohoto jeho kroku budeme informovať v októbrovom vydaní Avantgardy. S prof. J. Čelkom sme sa však stretli až začiatkom novembra a tak teraz plníme spomenutý prísľub. Tu je niekoľko otázok a odpovedí prof. Čelku.

Bolo Vaše vystúpenie z KSS náhleho povolebného rozhodnutia, alebo dôsledkom dlhšie trvajúcich kritických postojov voči „ševcovskému“  vedeniu KSS ?

- Odchod z komunistického hnutia po 60 ročnom pôsobení v ňom bol pre mňa veľmi vážnym a vysoko citlivým krokom. Taký sa nerobí náhle, ale po dôkladnom zvažovaní rôznych jeho aspektov.

Možno teda povedať, že Váš odchod z KSS bol vyústením dlhšie trvajúcich kritických názorov vo vzťahu k vedeniu KSS?

- Áno. Moje kritické postrehy trvali niekoľko rokov. Takisto z nich vyplývajúce závery. Tieto som si nenechával len pre seba. Oboznamoval som s nimi Základnú organizáciu KSS Bratislava – Starý Ružinov, ktorá ich väčšinou akceptovala. Stali sa i súčasťou písomných stanovísk, ktoré naša ZO KSS predkladala príslušným straníckym orgánom. Treba povedať, že stranícke orgány sa neunúvali na ne odpovedať. Využíval som aj nemnohé príležitosti informovať o mojich postojoch a na ne nadväzujúcich návrhoch popredných straníckych činiteľov. Napríklad predsedu KSS J. Ševca v rozhovore s ním počas osláv 1. mája 2003. Ale tak ako hlasy ostatných kriticky uvažujúcich členov strany aj moje zostali bez odozvy.

Mohli by ste uviesť niekoľko problémov na ktoré ste poukazovali?

- Pravdaže! Väčšina sa spomína v písomných materiáloch ZO KSS Bratislava – Starý Ružinov. Teda skôr pre ilustráciu niekoľko „záberov“ z myslenia či iného konania niektorých vedúcich funkcionárov KSS.

Ústredný tajomník ÚV KSS L. Jača poskytol v roku 2002 rozhovor, ktorý uverejnil týždenník Malacko. Redaktor P. Pavlík sa ho okrem iného opýtal, či sa strana vzdala teórie triedneho boja. A L. Jača odpovedal : „Áno.“ K tomu naozaj netreba komentár.

Spomínam si na aktív ktorý sa uskutočnil v Bratislave čosi po voľbách do Parlamentu SR. Tam padli ostré slová nie len ohľadne kandidovania H. Arvaya, ale i vo vzťahu k niektorým ideovo – politickým otázkam. Aj tam sa vynorila otázka triedneho boja. L. Jača triedny boj odmietol, lebo vraj za to by mohli stranu postihnúť represie. Na druhý deň som telefonicky požiadal L. Jaču, aby mi povedal na základe čoho by štát mohol voči strane v kontexte s triednym bojom represívne zakročovať. Dostal som odpoveď, že na základe zákona o politických stranách. Každý kto ho pozná, alebo si ho prečíta, vie, že tam v tomto smere nie je ani slovo. L. Jača teda zaujal na aktíve nie len pozíciu zastrašujúceho porazenca, ale aj luhára! Kto si pozorne prečíta výlevy D. Bollovej, ktorá mala dlhší čas pod „palcom“ ideologickú činnosť strany, stretne sa so zaujímavými perličkami. Napríklad s tézou o spájaní marxizmu s politickým „štúrizmom“, či naozaj netriednym chápaním vzťahov medzi spoločenskými triedami po prevrate v roku 1989. Charakteristický pre ňu je záver rozhovoru v denníku Národná obroda, do ktorého telefonicky vstupoval Ján Čarnogurský. Ten záver znie : „Pre mňa je 17. november začiatkom slobodnej kapitoly našich dejín, ktorá viedla napríklad aj k vzniku samostatného Slovenska.“ Nuž, ako pre koho! Hovorí sa - do tretice všetko dobré. A tak z celej zostavy členov Predsedníctva a Sekretariátu ÚV KSS poukážem na výroky jedného pána – V. Ďaďu. Svojho času bol predsedom KSS, potom riaditeľom Konárikovho pivovaru, aby sa napokon stal poslancom NR SR za komunistickú stranu. Veľmi ma zaujal a nemenej rozhorčil jeho výrok vyrieknutý v relácii O 5 minút 12, že prevrat v roku 1989 bol revolúciou. Lenže revolúcia, jej podstata, spočíva v tom, že otvára cestu ďalšiemu spoločenskému vývinu, pomkýňa spoločnosť vpred na ceste k pokroku. Lenže v dôsledku ostatného prevratu sa naša spoločnosť vrátila späť ku kapitalizmu. V. Ďaďo buď neovláda teóriu sociálnej revolúcie, alebo vedome sa primkol k buržoáznym ideológom a politikom ktorí sa oháňajú – v ostatných časoch už menej – heslom revolúcie. V. Ďaďo takto dezorientuje časť členskej základne a robí tak aj v iných súvislostiach. Napríklad svojim názorom, že treba podporovať buržoázny štát ak „presadzuje tržnú sociálnu politiku“. Vedel by V. Ďaďo vysvetliť čo to vlastne hlása? 

Mali ste polemické postoje aj voči niektorým ideovo-politickým krokom, schváleným vedúcimi orgánmi KSS?

- Áno, mal som. Oboznamoval som s ním svoju základnú stranícku organizáciu a hovoril som o nich aj na aktívoch pokiaľ som bol na ne pozvaný. Išlo o viaceré stránky teoretického charakteru a aj politickej činnosti strany. Hovoriť o viacerých nie je priestorovo možné. Poukážem len na jeden aspekt o ktorom sa častejšie hovorilo.

Je to otázka podstaty či charakteru KSS. Už v časoch keď bol predsedom KSS V. Ďaďo začal sa deformovať profil KSS. Terajšie jej vedenie súc hlboko v bahne revizionizmu a oportunizmu neguje marxisticko-leninské ponímanie strany, ako politickej organizácie najmä robotníckej triedy a značnej časti iných námezdne pracujúcich ľudí. Miesto presadzovania triednych záujmov pracujúcich más vytýčilo heslo „všetko pre dobro občana“. Na titulnej strane brožúry s predvolebným programom KSS nadobudlo dikciu : „Životné istoty a úctu občanom.“ Ale kto sú občania? Sú to robotníci? Ostatní zamestnanci všetkých kategórií vrátane špičkových (a teda aj finančne dobre zabezpečených) manažérov, sú to buržoázni politici (v štátnych funkciách a mimo nich), sú to bohatí podnikatelia, vrátane multimilionárov? Treba bojovať za životné istoty pracujúcich más, treba presadzovať úctu voči nim ako hlavným tvorcom hodnôt. Ale buržoázia a jej prisluhovači sa vedia o seba dobre postarať. A úctu si nadobúdajú bohatstvom ktoré predostierajú na obdiv rôznymi formami. Hlásanie v takýchto všeobecných, „občianskych“ programových téz sa zhubne prejavilo v politickej praxi vedenia strany a jej poslancov v NR SR. Na túto skutočnosť už dlhší čas poukazujú mnohí členovia strany.

V čom vidíte príčiny neúspechu v ostatných voľbách do NR SR?

- Je ich veľa a majú dlhodobejší charakter. Spomeňme si „príklon“ V. Ďaďu k HZDS, keď bol predsedom KSS. Jeho vtedajší postoj vyvolal značnú nevôľu v členskej základni. „Ševcovské“ vedenie napriek občasným nabubrelým frázam v tomto kurze pokračovalo. Ani teraz nie je situácia lepšia. Oportunistická politika vedenia strany mala aj iné rozmery. Poukazujú na ne už dlhší čas autori príspevkov v časopise Úsvit. Výstižné je konštatovanie člena ÚV KSS a predsedu KV KSS v Košiciach Dr. Karapa – „KSS porazil jej Ústredný výbor“. Zaujal ma aj názor prof. Ing. A. Žilku z Nitri, že vo vystúpeniach predstaviteľov KSS chýbala revolučnosť. Nešlo však len o vystúpenia v masmédiách, či inde. Absencia revolučnosti sa v plnej nahote prejavila vo volebnom programe KSS. Je to dosť veľká zbierka všeobecných fráz. Väčšina z nich by sa bez ťažkostí mohla ocitnúť v programoch buržoáznych strán. J. Ševc a jeho kumpáni spomenutým volebným programom degradovali KSS   na   politickú   organizáciu

malomeštiackeho zamerania a odpudili ním množstvo sympatizantov, ktorí nevideli zmysel voliť „komunistických“ kandidátov na poslancov NR SR. Aj to je jedna z vážnych príčin politického debaklu KSS v ostatných parlamentných voľbách. Volebný Program KSS s názvom „Životné istoty a úctu občanom“ treba dobre uschovať pre výstrahu súčasníkom i budúcim pokoleniam i ako funkčný materiál pri budúcom skúmaní zaplienenia komunistického hnutia na Slovensku revizionizmom a oportunizmom.

Aký priebeh bude mať podľa Vás nadchádzajúci mimoriadny Zjazd KSS?

- Keďže už nie som členom KSS, nepovažujem za vhodné vyjadrovať svoje názory v tomto smere. Poukážem len na jednu skutočnosť súvisiacu s prípravou tohoto zjazdu, korene ktorej spadajú do obdobia keď som bol ešte členom strany. Ide o známe „sebakritické“ kroky urobené predsedom, podpredsedami a ústredným tajomníkom ÚV KSS. Krátko po voľbách sa vzdali svojich funkcií. J. Ševc svoje vzdanie sa potom odvolal. Podpredsedovia zostali členmi Predsedníctva ÚV KSS, L. Jača naďalej vystupuje ako štatutárny zástupca KSS. Politický skrachovanci podviedli členskú základňu a naďalej vedú stranu a v ich rukách je príprava mimoriadneho Zjazdu KSS. Budú sa

teda usilovať aby všetko zostalo „pri starom“. Možno sa nájde dostatok delegátov, aby všetky nekalé zámery týchto cudzích elementov v komunistickom hnutí zmarili. Ale možno aj nie. Prefíkane rozsievaná politická lepra zasiahla mnohé stranícke štruktúry To sa môže na zjazde záporne prejaviť.

Prajem preto delegátom dostatok jasnej mysle a síl na to, aby vypudili z vedenia KSS ľudí, ktorí ju priviedli k politickej pohrome a ktorí by jej škodili aj v budúcnosti.

Prajem delegátom aby sa im podarilo zvoliť také vedenie ktoré vráti KSS na platformu marxizmu-leninizmu a na cestu uskutoč-ňovania revolučnej politiky.

Na koniec otázka tak trochu „na telo“. Chcete zostať natrvalo mimo politickej strany?

- Nie som nepriateľ ani politiky, ani politických organizácií. Nezanevrel som ani na KSS ako celok. Z tejto strany som vystúpil, aby som aj vo vzťahu k širšej straníckej verejnosti demonštroval svoj nesúhlas s jej nešťastným smerovaním, ktoré jej terajšie vedenie nedemokraticky vnútilo. Ak by sa KSS vrátila k marxizmu-leninizmu nie len slovami (ale aj tých je málo) no i skutkami, bol by to podnet k zamysleniu o mojej politickej budúcnosti.

Zdá sa však, že netreba mať veľké nádeje v tomto smere. Je však možné, že časom sa utvorí iná revolučná triedne vyhranená strana. Aj to by mohlo vyvolať moje nové úvahy. Rád by som sa podieľal na ďalšej propagácii vedeckého komunizmu – najmä publicisticky. Dúfam, že nejaké možnosti v tomto smere budú. Pravda pri takýchto úvahách nemôžem zabúdať na svoj vek a zdravotný stav. Nuž teda – uvidíme!

Rozhovor pripravil Vladimír Jágrik ml.