Pripomenuli sme si 60. výročie od udalostí Víťazného februára. 60. rokov od
udalostí, ktoré po prvý krát v dejinách Českého a Slovenského národa priniesli
politickú moc do rúk proletariátu. Žiaľ len na malú chvíľu, ale o to
významnejšie poučenie nám preto dnes tieto udalosti poskytujú.Treba podotknúť, že to bol ukážkový príklad revolučného prevratu, ukážkový príklad rozbitia buržoáznej štátnej mašinérie, prostredníctvom diktatúry proletariátu. Bol to ukážkový príklad organizovanosti ľudových más po dlhodobých prípravách, po dlhodobom získavaní si más a pôsobení medzi masami a využitie objektívnych i subjektívnych okolností, keď buržoázia už nebola schopná žiť podľa starých poriadkov a proletariát už podľa týchto poriadkov žiť nechcel.
Za toto všetko „gottwaldovcom“ – boľševikom treba zatlieskať. Marx-leninisti to urobili doslova ukážkovo. Najmä, keď si uvedomíme, že buržoázia sa za žiadnych okolností nechcela vzdať moci a podriadiť proletariátu dobrovoľne, ale stavala sa na zúfalo nenávistný, zákerný a nesmierne tuhý odpor. Víťazný február bolo možno uskutočniť iba vďaka niekoľkoročnej predchádzajúcej boľševizácii, proletarizácii komunistickej strany, vďaka objektívnemu pôsobeniu medzi masami a ich politickou aktivizáciou na úrovni hospodárskej, politickej a ideologickej. Známe je heslo „Čelom k masám!“. Dôležité predpolie bolo vytvorené i na základe výsledkov druhej svetovej vojny a vďaka existencii prvého socialistickéhoštátu – Sovietskeho zväzu, kde československý, ale vo všeobecnosti medzinárodný proletariát, nachádzal oporu a i vďaka tomu bola vtedajšia pozícia československej buržoázie otrasená.
Dnes, obviňujú nás z „masového teroru“, „justičných vrážd“, „vykonštruovaných procesov“ atď. atď., ale bola to práve buržoázia, ktorá vždy používala násilie na potlačenie revolúcií, uchyľovala sa k násilnému odporu /inak to ani byť nemohlo, byť nemôže a ani nebude.../, ide predsa o jej vlastnú existenciu, o jej prežitie, či odstránenie ako triedy.
Buržoázia má na potláčanie proletariátu celú svoju buržoáznu štátnu mašinériu – ozbrojené zložky, políciu, armádu, justíciu, správu väzníc, jednotlivé buržoázne zákony, celú úradnícku obec atď. atď. Nikdy v minulosti proti proletariátu túto mašinériu neváhala použiť a určite ani v budúcnosti váhať nebude. Spomeňme si na stovky mŕtvych, ranených proletárov do ktorých buržoázia pri ich hladových pochodoch, štrajkoch chladnokrvne strieľala – taká je skutočná, pravá tvár „humanisticky“ sa tváriacej buržoázie a tvrdiť niečo iné, znamená zavádzať proletársku triedu. Napokon: „Utláčaná trieda, ktorá sa nesnaží o to, aby sa naučila zaobchádzať so zbraňami a mať zbrane, takáto utláčaná trieda by si nezaslúžila nič iné, iba to, aby sa s ňou nakladalo ako s otrokmi. Nemôžeme predsa, ak sa nechceme stať buržoáznymi pacifistami alebo oportunistami, zabudnúť, že žijeme v triednej spoločnosti že niet a ani nemôže byť z nej nijakého iného východiska okrem triedneho boja. V každej triednej spoločnosti – či sa už zakladá na otroctve, nevoľníctve alebo ako teraz na námezdnej práci – je utlačujúca trieda ozbrojená. Nie len terajšie stále vojsko, ale aj terajšia milícia, dokonca v najdemokratickejších buržoáznych republikách, napríklad vo Švajčiarsku, je zbraňou buržoázie proti proletariátu. Toto je taká základná pravda, že sa sotva treba s ňou nejako zvlášť treba zaoberať. Stačí pripomenúť, ako sa vo všetkých kapitalistických krajinách používa vojsko proti štrajkujúcim. Ozbrojenie buržoázie proti proletariátu je jedným z najzávažnejších, najzákladnejších a najdôležitejších faktov súčasnej kapitalistickej spoločnosti. A za takejto skutočnosti revolučným sociálnym demokratom navrhujú, aby vytýčili „požiadavku“ odzbrojenia! Toto sa rovná úplnému upusteniu od stanoviska triedneho boja, zrieknutiu sa každej myšlienky na revolúciu. Našim heslom musí byť: ozbrojenie proletariátu, aby mohol poraziť, vyvlastniť a odzbrojiť buržoáziu. Toto je jedine možná taktika revolučnej triedy, taktika, ktorá vyplýva z celého objektívneho vývinu kapitalistického militarizmu a ktorá je diktovaná týmto vývinom. Len potom, keď proletariát odzbrojí buržoáziu, môže bez toho, že by zradil svoju svetodejinnú úlohu odhodiť do starého železa všetky zbrane. A proletariát to určite i spraví, ale iba vtedy, a nikdy nie skôr. A „Iba potom budú vojny nemožné, keď buržoáziu zvrhneme, definitívne porazíme a vyvlastníme na celom svete, a nie len v jednej krajine. Aj z vedeckého stanoviska bude úplne nesprávne a úplne nerevolučné, ak budeme obchádzať alebo zastierať práve to najdôležitejšie: potlačenie odporu buržoázie je najťažšie a vyžaduje si najviac boja pri prechode k socializmu. „Sociálni“ farári a oportunisti sú vždy ochotní snívať o budúcom pokojnom socializme, ale práve tým sa aj odlišujú od revolučných sociálnych demokratov, že nechcú myslieť a pomýšľať na urputný triedny boj a na triedne vojny za uskutočnenie tejto krásnej budúcnosti. V. I. Lenin, O boji za mier, str. 62. Koniec citátu.