Zamorené oportunizmom!

V diskusii na našich internetových stránkach sa uverejnením článku "Za deštrukciu EÚ a NATO" rozbehla polemika o základných otázkach komunistického hnutia. Zapojiť sa môžete priamo v diskusii a vyjadriť svoj názor. Kritická diskusia je cesta hľadania objektívnej pravdy.

Odpoviem v bodoch na Tvoj príspevok zo dňa 6.10. o 19.12 Ľuboš a pokúsim sa byť stručný

1. Vznik EÚ a EÚ samotná vôbec neruší hranice. Práve naopak - vytvára ďalšie. Keď sa bavíme o triedach, tak sa bavme skutočne o triedach a nehovor či bude "Slovenský národ" vykorisťovaný menej alebo viac. Vôbec tu nejde o Slovenský národ, ale vykorisťovaná je robotnícka trieda už aj je na Slovensku.

2. EÚ je imperialistickým paktom priemyselne najrozvinutejších imperialistických krajín v Európe a vznikla za účelom koordinovaného (centralizovaného - globalizovaného) vykorisťovania krajín tretieho sveta - teda rozvojových krajín v Afrike a Ázii, ktoré aj Ty spomínaš. Snažiť sa vylepšovať postavenie Slovenských robotníkov prostredníctvom EÚ je morbidné a zvrátené, falošné a egoistické, keďže to chceme robiť na základe vykorisťovania krajín tretieho sveta a žiť na ich úkor. Ako marxisti-leninisti staviame do popredia medzinárodné záujmy celej proletárskej triedy - v tom spočíva aj internacionálny charakter marxizmu leninizmu. Pre komunistu sú dôležitejšie záujmy proletárov na celom svete bez rozdielu hraníc, ktoré EÚ vytvára, bez rozdielu rasy, národnosti, pohlavia, než záujmy pár vyvolených národov. To čo Ty tvrdíš zaváňa sociálšovinizmom z obdobia internacionály z obdobia prvej svetovej vojny, keď pod vplyvom zdegenerovaných soc. demokratických strán robotníci jednotlivých krajín prelievali svoju krv preto aby hájili imperialistické vykorisťovateľské záujmy svojich národných buržoázií. Práve preto, že sme príslušníkmi jednej z najrozvinutejších krajín sveta - je našou povinnosťou, povinnosťou komunistov v zmysle marx-leninského internacionalizmu, pomáhať v národno oslobodzovacom boji krajinám tretieho sveta všetkým vykorisťovaným a terorizovaným národom, obzvlášť ak sa na tejto tyranii a vykorisťovaní podieľa i diktatúra buržoázie ktorá momentálne vládne na Slovensku. Tým, že bola Slovenská republika zatiahnutá do hospodársko - politického paktu imperialistických krajín – do EÚ a do NATO, stala sa zo Slovenskej republiky vykorisťovateľská krajina, prvý krát v dejinách Slovenského národa sa i niektorá z jeho tried podiala na vykorisťovaní iných národov, tým, že je SR členom EÚ a NATO, jedná sa o vykorisťovateľskú krajinu. Podporovať vykorisťovateľské záujmy EÚ teda EÚ ako takú (iný charakter ako vykorisťovateľský v období imperializmu, EÚ ani žiadna iná únia, spoločenstvo, zväz, federácia kapitalistických štátov mať nemôže).

3. Pri študovaní marxových diel si sa ukázal ako veľmi roztržitý, nepozorný a nedôsledný študent. Pripúšťam i možnosť, že si Marxove diela nikdy nečítal, keď tak, iba výťažky z jeho diel ovplyvnené revizionizmom a vyklieštené o to podstatné. Možno si sa príliš jednosmerne zameral na „Nové čtení Marxe“, inak by si musel poznať hneď niekoľko prípadov, keď sa Marx vyjadroval o diktatúre proletariátu, o. i. napr. v „Kritike Gothajského programu“. Je pravdou, že Marx termín socializmus nikdy nepoužíval, ten sa v robotníckom hnutí uchytil až neskôr. Hovoril vždy o tzv. nižšej, alebo prvej fáze komunistickej spoločnosti a vyššej, alebo druhej fáze komunistickej spoločnosti. V „Kritike Gothajského programu“ kde napádal a kritizoval oportunizmus a revizionizmus vtedajších sociálno demokratických strán a celkom zreteľne sa vyjadroval, že nižšia fáza komunistickej spoločnosti nemôže byť ničím iným než „revolučnou diktatúrou proletariátu“. Ak chceš ďalej rozvíjať marxizmus na súčasné podmienky, je nevyhnutné, aby si sa najskôr zoznámil s jeho autentickou podobou. K tomu Ti môžem odporučiť diela v ktorých Marx tiež hovorí o tejto otázke, ako napr. Manifest komunistickej strany, Bieda filozofie, Osemnásty Brumaire Ľudovíta Bonaparte, Engelsovo dielo Sedliacka vojna v Nemecku, Anti Dühring, dopodrobna ďalej rozpracúva túto otázku V. I. Lenin najmä v dielach Štát a revolúcia, Proletárska revolúcia a renegát Kautsky, Aprílové tézy, Marxizmus a revizionizmus, Najbližšie úlohy sovietskej moci a ďalšie a ďalšie.

4. Je na čase skončiť s tým kvílením o demokracii, alebo „čistej“ demokracii. Ak budeš pozorne študovať vyššie mnou uvedené diela, dozvieš sa, že demokracia nie je vládou väčšiny tak ako Ty píšeš (je to typická buržoázna ideológia, neúplný, nepresný a zavádzajúci výklad jednotlivých termínov). Demokracia má v prvom rade triedny charakter, nebyť triedneho rozdelenia spoločnosti, nemohla by existovať ani demokracia. I jej životnosť je len dočasná, tak ako sú dočasné všetky produkty rozdelenej spoločnosti na triedy, náboženstvo, politika, štát a tak i demokracia, ktoré v komunizme (beztriednej spoločnosti) nebudú existovať. Ľudstvo pozná zo svojej histórie hneď niekoľko typov, alebo druhov demokratického usporiadania spoločnosti, od antickej demokracie, demokracie v starovekom Ríme, cez súčasnú buržoáznu demokracia, až po demokraciu socialistickú, alebo ak chceš demokraciu nižšej, alebo prvej fázy komunistickej spoločnosti. Každé z týchto demokratických usporiadaní zodpovedalo podmienkam a rozvoju hospodárskych možností svojej doby, každá zároveň je charakteristická tým, že je prispôsobená vládnucemu postaveniu panujúcej triedy. V starovekom Ríme boli z demokracie vylúčení otroci a tzv. neslobodní jedinci, demokracia sa týkala len tzv. slobodných jedincov a aristokracie. Buržoázna spoločnosť, teda kapitalizmus je charakteristický tým, že priniesol isté vymoženosti „slobody“ ktoré sú „rovnaké“ pre všetkých občanov, ale keďže buržoázna revolúcia neodstránila triedne, antagonistické protiklady, nepriniesla i sociálnu rovnoprávnosť, sociálne „slobody“, stávajú sa tieto politické slobody, občianske práva neuskutočniteľné a platia tak ako všetko v kapitalizme. Na papieri. Buržoázna demokracia ďalej charakteristická je tým, že rozhodujú zákonitosti trhu, ekonomické zákonitosti, ktoré niesu závislé od ľudskej vôle, ba práve naopak, človek a ľudská spoločnosť sú závislé od týchto ekonomických zákonitostí, ktoré pôsobia slepo a v konečnom dôsledku proti človeku. Tak ako na istom stupni stali sa vyslobodením a hybnou silou ďalšieho pokroku ľudstva, v etape keď už ľudstvu nemajú čo priniesť, stávajú sa jeho väzením a zotročujú ho. Práve preto, že nevládne človek a jeho vôľa, ale zákony neviditeľnej ruky trhu, nejedná sa v podstate v demokracii (súčasnej buržoáznej demokracii) o vôľu väčšiny, ale o diktatúru kapitálu prostredníctvom ktorého vládne, vykorisťuje, utláča panujúca trieda, buržoázia, triedy ostatné. Každá demokracia je charakteristická diktatúrou určitej vládnucej triedy, nie je tomu inak ani v súčasnosti, keď môžeme hovoriť o diktatúre buržoázie. Nebude tomu inak ani v budúcnosti, keď hovoríme o diktatúre proletariátu. Až nebude existovať diktatúra, nebudeme hovoriť ani o demokracii, politike, či triedach vôbec.

5. Nikdy sa zo strany marx-leninistov (komunistov) nejednalo o ospevovanie nejakej osoby Stalina, či už kohokoľvek iného. Ba práve naopak. Komunisti majú vždy snahu hodnotiť všetky osoby objektívne v danej dobe poznaním všetkých objektívnych okolností a podmienok, ktoré konanie či činy, tej či onej osoby ovplyvňovali. Veľmi správne vyjadril to práve J. V. Džugašvili keď nabádal svojich spolubojovníkov, aby nikdy nevelebili osobu, ale jeho činy. Čistky, zatváranie názorových oponentov žiaľ sú neodmysliteľnou súčasťou triedneho boja a pokiaľ budú existovať triedy a teda aj triedny boj nevyhnutne jeho súčasťou budú zostávať i represálie, čistky a iné násilné činy, koniec koncov, triedny boj nie je nič iné ako všeobecné násilie. Triedny boj, ako všetky jeho súčasti, teda napríklad i čistky a represálie, si nevymysleli komunisti, len marx-leninisti pomenovali objektívne nevyhnutnosti, objektívne deje a skutočnosti v spoločnosti, ktoré nie sú závislé od ľudskej vôle. Práve marxisti-leninisti (ktorým nepochybne bol i J. V. Stalin, ako jeho celoživotné dielo poukazuje i dnes) vnímajú svet objektívne, nie taký, aký by ho podľa mnohých náboženských dogiem, či politických ideológií chceli vidieť, ale taký, aký v skutočnosti objektívne je. Preto otvorene hovoria o triednom boji, o jeho súčastiach – ako represálie, čistky a pod. Komunisti by boli najradšej, keby bolo možné uskutočňovať socialistickú revolúciu „bezbolestne“, ale uvedomujú si práve objektívne zákonitosti triedneho boja a neuskutočniteľnosť zmierovania sa antagonistických tried, neuskutočniteľnosť takéjto možnosti, ktorá je naviac podmienená idealistickým nazeraním na svet, vychádzajúca z idealistickej filozofie, ako si zároveň i uvedomujú škodlivosť hlásania takýchto idealistických nezmyslov a zavádzaní. V celých dejinách tvora homo sapiens sapiens neexistuje jediný príklad, kedy by sa panujúca trieda vzdala svojho výsadného postavenia v spoločnosti dobrovoľne, sama od seba, všetky vymoženosti apolitické slobody ktoré dnes potláčané triedy poznajú sú „zaplatené“ tisíckami litrov krvi, miliónmi zmarených životov a pod. História nepozná jediný príklad kedy by sa panujúca trieda sama podvolila záujmom vykorisťovanej triedy už i preto, že vedľa seba v mieri a pokoji tieto antagonistické triedy žiť ani nemôžu. V triednom boji páchajú sa veci ako zrada, preto sú nevyhnutné i čistky, ktorých sa revolučná trieda zbavuje škodcov a zradcov, vôbec pri tom nejde o to či by mal z toho niekto radosť, alebo sa to niekomu páčilo, ale nevyhnutné je to v záujme boja ktorú tá či oná trieda vedie.

Martin Jágrik