Za deštrukciu EÚ a NATO!

USA a Rusko - Washington a Moskva - Bush a Putin - CIA a FSB

  Človek sledujúci spoločenské dianie má možnosť dennodenne zo všetkých masmédií získavať informácie o meniacej sa politickej atmosfére medzi USA a Ruskom. Vlastne nejde ani tak o nejakú zmenu, skôr rozpor medzi týmito dvoma mocnosťami naberá na sile a dochádza ku vyhrocovaniu situácie. Množstvo ľudí začína túto situáciu prirovnávať ku začiatku studenej vojny.

  Čo sa to vlastne deje? Prečo nás denne masmédia informujú množstvom zapletených káuz z jedného i druhého brehu? Prečo sa tak neúmerne naštartovala výroba nových zbraní a obe strany ich s takou pompéznosťou ukazujú cez televízne obrazovky? Komu majú tieto zábery nahnať strach?

  V prvom rade si treba uvedomiť, že situácia nieje nová. Je to len mylná predstava ľudí, že vzťahy spomenutých strán sa radikálne menia. Spory sú tu dávno a ich základom sú ekonomické záujmy oboch krajín. Pádom východného bloku samozrejme neskončili snahy imperialistických Spojených štátov o absolútnu deštrukciu Sovietskeho zväzu, tie nasledovali rozštiepením krajiny na množstvo republík, podporením vzniku alkoholizmu nebývalých rozmerov, vytvorenia megaoligarchie ktorá sa chopila neskutočných majetkov, či potlačenia vplyvu Ruska v zahraničí. V súčasnosti sme však svedkami toho, že súboj imperialistických mocností sa začína posúvať do mysle ľudí. Začína boj o verejnú mienku a USA prostredníctvom svojich aparátov začína diskreditáciu Ruska a dáva predpoklady ku kladnému prijatiu akéhokoľvek, ba aj vojenského útoku voči Rusku verejnosťou.

  Stačí sa pozrieť na posledne medializované správy, ktoré jasne poškodzujú obraz Ruska vo verejnosti a vytvárajú záporné nálady u poslušných konzumentov týchto spravodajských hier. „Otrávenie Juščenka dioxínom“, „otrávenie Litvinenka“, „zavraždenie novinárky Politkovskej“. Všetky tieto kauzy sú vám zaiste viac než známe. Denne sa o nich rozpráva v médiách. Stali sa obsahom diskusií v spoločnosti, osobne mám skúsenosť, že ich ľudia preberajú na obedných prestávkach v práci. Novinári dokonca zachádzajú tak ďaleko, že tieto kauzy bez akéhokoľvek výsledku vyšetrovania pripisujú priamo Ruskej rozviedke ktorá vraj konala na príkaz samotného Putina. Stačí si otvoriť časopis .týždeň, kde je šéfredaktorom Štefan Hríb a združuje plno proamericky naklonených novinárov... Ak spomeniem mená dopisovateľov, ako je Peter Zajac, František Šebej, Andrej Bán, iste viete, koho záujmy a čie názory časopis prezentuje. Už viac ako rok sa na listoch spomenutého časopisu môžeme dočítať informácie, ktoré prekrucujú kauzu okolo Hedvigy Malinovej. Často obviňujú Vládu SR a jednotlivých predstaviteľov, že bez rozhodnutia súdu uvádzajú Malinovú ako klamárku. No na druhej strane a hneď na ďalších stránkach bez akéhokoľvek podloženia prisudzujú otrávenie Juščenka a Litvinenka, či zavraždenie Politkovskej Vladimírovi Putinovi... Tu už na prezumpciu neviny pán šéfredaktor Hríb pozabúda (Ale niet sa čomu diviť, spravodajcovia CIA plnia svoje poslanie...).

  Posledné informácie hovoria, že tieto vraždy vykonali samotné tajné služby západu, lebo chceli podozrenie uvrhnúť na Moskvu. Takéto vysvetlenie nielen dáva logiku, ale posledné zadržanie pročečenských predstaviteľov to aj dokazuje. Konkrétne ide o zadržanie Čečencov, ktorí mali pripraviť zavraždenie novinárky Politkovskej. Vedeli, že z jej kritiky politiky Putina v Čečensku moc politického kapitálu už nezískajú, ale vedeli, že z jej smrti by mohla byť obvinená Moskva a Čečenci by získali svetovú mienku na svoju stranu. Práve tá im chýba, lebo Čečensko nebolo uznané samostatným ani inými krajinami. Zaujímavé zistenia môže priniesť ďalšie vyšetrovanie, ak sa zistí, že v tom sú zapletené západné rozviedky.

Ako to súvisí s nami na Slovensku?

  Slovensko ako malá krajina bude jasne ovplyvňovaná naďalej krajinami ktoré majú nad nami ekonomickú nadvládu. Slovensko ako také nedokáže v tomto procese nijak mimoriadne ovplyvňovať dianie. Musíme si skôr jednotlivé pohyby včas uvedomiť a pripraviť sa na novú situáciu.

  Úlohou komunistickej strany je viesť proletariát k revolúcii. Túto úlohu však Komunistická strana Slovenska nerobí. Naopak, plne prepadla reformizmu, štruktúry plne ovládli ľudia nasiaknutí buržoáznou ideológiou, revizionizmom a oportunizmom. Najviac je to zdokladovateľné výrokmi samotného predsedu ÚV KSS Jozefa Hrdličku. V období, kedy sa vyhrocuje situácia medzi západnými kapitalistickými krajinami na čele s USA proti Rusku, sa KSS oportunisticky podriaďuje svetovému poriadku a poslušne začína schvaľovať naše členstvo v imperialistických zoskupeniach ako EÚ a NATO. Dokazuje to mnoho výrokov predsedu strany, napríklad tento uverejnený v Haló novinách dňa 12.5. 2007: „V zahraniční oblasti musíme respektovat, že jsme členy NATO a EU a není na místě setrvávat na negativním postoji k Unii, ale je třeba najít východisko, jak v ní mají působit slovenští zástupci.“ Predseda Jozef Hrdlička vlastne de facto uznal členstvo v spomínaných uskupeniach a jediným jeho záujmom je teraz vytrieskať z nich pre slovenského „občana“ maximum. Ale vážení?!? Cieľom komunistickej strany je deštrukcia kapitalistického zriadenia a nie obhajoba čo najväčšej koristi.  Musíme naopak, ako začala propaganda Suško - Artim – Hrdlička jasne vyjadriť našu snahu o deštrukciu každej imperialistickej skupiny a to ako EÚ tak i NATO.

  Len si všimnite nenápadné vsuvky do článkov o nutnosti zmierenia sa s tým, že sme členmi NATO a EÚ, že nemá zmysel sa proti tomu stavať, ale naopak, začať v rámci týchto štruktúr hájiť záujmy občanov... To nie sú ledajaké vsuvky, to je zrada a práca šedých sfér - spravodajcov. Ďalej báchorky, ktoré citovo podfarbene vábia a nútia členov a sympatizantov uznať nutnosť vstupu do Strany európskej ľavice (SEL). Posledne sa takéto citové podfarbovanie objavilo v príspevku Jozefa Hrdličku pod názvom „Kontinuita, zásadovosť, principiálnosť, otvorenosť a modernosť“ uverejnenom na oficiálnej internetovej stránke KSS dňa 19.9. 2007. Citujem : "Musíme sa rozhodnúť či chceme byť ustráchaným a pasívnym pozorovateľom procesov na ľavom politickom spektre Európy alebo nájdeme odvahu a silu a budeme sa aktívne podieľať a zásadne ovplyvňovať procesy smerujúce k integrácii, vzájomnej spolupráci a koordinácií komunistických a ďalších skutočne ľavicových organizácií v Európe ale i v ostatnom svete. Musíme si povedať či chceme byť osamotení, izolovaní v hľadaní alternatív voči kapitalizmu alebo uprednostníme kolektívne medzinárodné fórum. V tejto súvislosti sa musíme veľmi zreteľne vyjadriť aj k vstupu našej strany do Strany Európskej ľavice.“ Však? Ako pekne citovo podfarbené, veď kto by z komunistov stál bokom, kto by chcel byť „izolovaný“, „osamotený“ a „ustráchaný“...?

  Ubezpečujem vás pán Hrdlička, že komunisti marxisti-leninisti nebudú stáť bokom, ani nebudú ustráchaní a izolovaní. Naopak! Budeme bojovať všetkými prostriedkami za deštrukciu imperialistickej EÚ a NATO. EÚ je spolok kapitalistických krajín, ktorých záujmom je maximálne vykorisťovanie rozvojových a ekonomicky zaostalejších krajín. Jej záujmom je ich drancovanie, získavanie nerastných surovýn potrebných pre chod ekonomiky USA a EÚ, vykorisťovanie obyvateľstva, ktorý často žije z menej ako dolára na deň. Ďalej zabezpečuje existenciu dnešného kapitalistického systému, na čo mu slúži mocenský agresorský spolok NATO.

  Vojna „bohatý sever a chudobný juh“ naberá na obrátkach. Našou povinnosťou je boj nielen za oslobodenie slovenských proletárov, ale proletárov na celom svete. Slovensko sa spolupodieľa v rámci EÚ a NATO na svetovom drancovaní a pán Hrdlička chce v rámci tohto drancovania pre „občana“ (občas použije aj pojem volič, obe však považujem za buržoázne, lebo komunistická strana je stranou proletárov, najmä robotníkov a im spriatelených tried) Slovenska získať čo najviac pomocou reformizmu.

  Situácia sa na základe vyhrocovania rozporov medzi Ruskom a západnými imperialistickými krajinami bude radikalizovať. Tomuto procesu napomôže ekonomická kríza ktorej príchod pociťujú západné krajiny a kvôli nej sú okliešťované sociálne výdobytky, ktoré buržoázia musela ľuďom západnej Európy umožniť v strachu z rastu sympatií ku komunistickým stranám. Slovensko vďaka „boomu“ imperialistických "investícií" a radikálnemu zásahu Dzurindovej vlády do sociálnych vymožeností po socializme obchádza. Zatiaľ. Pomaly prepuká aj u nás, no ľudia si to zatiaľ neuvedomujú. Dostali prácu za pár korún a po rokoch biedy, ktorá prepukla po páde socialistických ekonomických štruktúr majú aspoň tú prácu a tak držia hubu a krok...

  Strana európskeho revizionizmu – strana SEL nemá dlhú budúcnosť, rovnako ako strany ktoré ju tvoria. Z geopolitického pohľadu, ten kto sleduje aspoň jedným otvoreným okom svetové dianie vie, že konečným cieľom imperialistického ťaženia USA a EÚ na čele s Nemeckom je práve Rusko... Irak, či Irán a iné arabské krajiny sú len nutným krokom, aby si imperialistické krajiny mocne upevnili ropné zdroje, získali strategické pozície a mohli sa bez ohrozenia aj v prípade nepokojov v islamskom svete pustiť do Ruska (koniec koncov, celé nepokoje v islamskom svete sú dielom imperialistov a ich spravodajcov).

  Záujmom Ruska je teraz získanie si opätovnej priazne obyvateľov bývalých socialistických krajín a ich vystúpenie z EÚ a hlavne NATO. Zákon, že každá akcia vyvoláva protiakciu platí. Táto situácia sa nám priam ponúka a musíme na vlnu naskočiť. Napriek tomu, že postavenie kapitalistického zriadenia sa dnes zdá neohroziteľné, nastávajúca situácia ho môže oslabiť. Čoskoro do popredia postúpia jasne vyprofilované a radikálne strany a hnutia, či už z pravicového, alebo ľavicového spektra. Budovanie silnej revolučnej komunistickej organizácie musíme spojiť s dôsledným bojom za deštrukciu EÚ a NATO. Bojovať proti imperialistickému ťaženiu proti Rusku a hlavne triedne uvedomovať proletariát a usilovne si získavať jeho priazeň priamo na pracoviskách – továrňach. Jedine tak môžeme na Slovensku uspieť.

-vjml-