Vladimír Majakovskij- básnik revolúcie

  Vladimír Vladimirovič Majakovskij sa narodil 19. júla 1893 na Kaukaze v gruzínskej dedinke Bagdadi v rodine lesníka. Od roku 1902 do roku 1906 navštevoval Kutaisské gymnázium. V roku 1906 keď mu zomrel otec, sa rodina presťahovala do Moskvy. Už za štúdií na gymnáziu sa prikláňal k revolučnému hnutiu, za revolúcie v roku 1905 sa mu dostávala do rúk ilegálna revolučná tlač.

  S veľkým nadšením sa zúčastňoval študentských schôdzok a demonštrácii na uliciach. V tomto období sa tiež zoznámil s revolučnou poéziou. V Moskve Majakovskij pokračoval v štúdiu, zapájal sa do ilegálnej práce, študoval marxistickú literatúru a v roku 1908 sa stal členom RSDRS. Pracoval tam ako propagandista kooptovaný do ilegálneho mestského výboru strany. Za podozrenie z účasti na ilegálnom hnutí bol v roku 1908 a 1909 dvakrát krátko väznený. Tretí raz ho uväznili za pomoc pri organizovaní úteku politických väzňov - žien. Majakovskij si vo vezení odsedel celých 5 mesiacov, kde sa upriamil na novšiu poéziu. Mal vysoko vyvinutý umelecký vkus, v Moskve navštevoval výtvarnú školu, na ktorú sa zapísal v auguste roku 1911. Tu sa stretol s budúcimi futuristami, ktorí sa vtedy začali zoskupovať a búriť proti vtedajšej skostnatenej akademickej konvencii vo výtvarnom umení. Majakovskij čoskoro debutuje v zborníku Zaucho verejnému vkusu básňami Noc a Ráno. Tu sa začína majakovského triumfálna cesta „básnika - tribúna“. Svoj osud spojil s futurizmom a čoskoro začína dominovať nad ostatnými futuristami nielen talentom, ale aj osobnými kvalitami. Jeho pričinením sa aj do tvorby futuristov dostáva sociálna tematika a osud futuristov, osud ich tvorby v meštiackej spoločnosti bol jednou z tém jeho poémy Oblak v nohaviciach. Po debute píše celé cykly básní, tragédiu Vladimir Majakovskij, poému Flauta chrbtica, čím si získal uznanie medzi pokrokovými spisovateľmi a kritika ho zaradila medzi popredných ruských básnikov. Vojna a všetko čo s tým súvisí radikalizuje jeho tvorbu: vidno to najmä na jeho satirických básniach, uverejnených v Novom satirikone a najmä na jeho poémach Oblak v nohaviciach (1915), Vojna a svet (1916) a Človek (1917). Pred revolúciou však nemohli byť uverejnené v plnom znení.

  Za vojny sa zoznámil s M. Gorkým, čo sa tiež pozitívne prejavilo na jeho tvorbe. Majakovskij ostro pociťoval krízu vtedajšieho sveta: východisko videl v revolúcii a tak na začiatku Veľkej októbrovej revolúcie 1917 vstúpil aj so svojou skupinou do služieb novej sovietskej moci a svoj talent zameral aj týmto smerom. Píše básne: Ľavý pochod, Óda revolúcii a i., hru Mystérium buffa, poému 150 000 000, pracuje v Oknách ROSTA, kde výtvarne upravuje plagáty a píše k nim texty. Od epiky prechádza k lyrike: vytvára lyrické básne Milujem (1922) a O tom (1923). V roku 1923 organizuje skupinu LEF (Ľavý front v umení), ktorá vydáva literárny časopis toho istého názvu. Skupina zanikla roku 1928, ale jej vplyv sa prejavoval v literatúre i naďalej. Majakovského tvorba v 20. rokoch získava na ideovej hĺbke a intenzite. Je tematicky rozmanitá a priebojná. Nepozná nepoetické témy: všetko čoho sa dotkne vo svojej tvorbe, ožíva v umelecky precítenej podobe. V 20. rokoch precestoval celú Európu od Poľska cez Nemecko a Francúzsko; roku 1925 navštívil Mexiko, Kubu, USA; roku 1927 bol v Prahe, kde sa stretol s viacerými českými básnikmi a spisovateľmi. Vo svojej vlasti pochodil všetky významnejšie mestá, navštevoval závody a jednotky Červenej armády, redakcie novín, kde prednášal vlastnú tvorbu i tvorbu iných básnikov. Najvýznamnejšie jeho diela tohto obdobia sú jeho poémy V.I. Lenin (1924), Správna vec! (1927) , úvod k poéme Plným hlasom (1929); veľkú popularitu si získali jeho satirické hry Kúpeľ a Ploštica (1928). Vo svojej poézii riešil problémy s ktorými zápasila sovietska spoločnosť v 20. rokoch: problémy nových ľudských vzťahov, problémy lásky, vzťahov medzi mladými ľuďmi, problémy novej morálky. Svojou ostrou satirou nemilosrdne pranieruje byrokratizmus a malomeštiactvo najrôznejšieho druhu. Celý svoj talent vsadil do boja za sovietsku moc a bojuje proti všetkému čo brzdí jej rozvoj. Jeho hlavnou témou bol boj  za nové umenie, ktoré by bolo zbraňou aj zážitkom. Počas svojho mimoriadne plodného života pracoval pre noviny, pre reklamu a hlavne vytváral poéziu vysokých umeleckých kvalít. 14.4 1930 Majakovskij ukončil svoj život dobrovoľnou smrťou. Svetu však zanechal tvorbu ktorá neprestáva žiť a je uznávaná celým kultúrnym svetom. Nech nám je jeho mimoriadne tvorivý život  príkladom aj v súčasnosti.

Autor je dopisovateľom Avantgardy - bubo