Spomienková akcia obetiam koncentračného tábora Buchenwald
Delegácia Spoločnosti vedeckého komunizmu (SVK) vedenej Martinom Jágrikom
a Komunistickej strany Československa – Československej strany práce (KSČ-ČSSP)
vedenej predsedom Ludvíkom Žifčákom sa počas osláv 25. výročia založenia MLPD
(5.8. 2007) zúčastnila spomienkovej akcie usporiadanej na počesť obetiam
koncentračného tábora Buchenwald.
Na mieste, kde pred a počas II. svetovej vojny položilo život viac ako 50 000 obetí fašistickej ideológie dnes stojí majestátny pamätník, ktorého úlohou je zanechať v pamäti tragédie nevinných ľudí. V Buchenwalde bolo počas rokov 1937, kedy bol vybudovaný, až do roku 1945 väznených viac ako štvrť milióna väzňov, z nich viac ako 50 000 neprežilo. Väzni boli zložení z veľkej časti z politických odporcov fašizmu, mnoho z nich bolo komunistov. V tábore bol na rozkaz Hitlera najskôr uväznený a neskôr zavraždený predseda komunistickej strany Nemecka.
Väzni boli určení na najhoršiu prácu, pri ktorej fašisti ani nepotrebovali „cyklón B“, lebo práca, choroby a hlad boli strašnejšie ako akákoľvek zbraň. Mnoho väzňov pracovalo z zbrojovkách, iní v kameňolomoch, či pri stavbe dialnic.
Útrapy väzňov dnes pripomínajú kamenné steny do ktorých sú vytesané útržky zo života v tábore. Zobrazujú hlad, bolesť a neľudskosť fašistických trýzniteľov, ale aj súdržnosť, odvahu a bojovnosť obetí tábora. Jeden z nich vyjadruje solidaritu väzňov, ktorá neraz zachránila životy mnohým väzňom.
Ku koncu vojny sa preukázala taktická chyba fašistov, keď do tábora umiestnili veľkú časť komunistov. Komunisti nestratili svoje presvedčenie a bojového ducha a v tábore vytvorili ilegálne podzemné vedenie. Časom sa podarilo väzňom získať zbrane, ktoré získali poskladaním častí ukradnutých zo zbrojoviek kde pracovali, alebo ich zabudli stráže pri prevoze väzňov u vozňov vlakov. Príslušníci SS doslova utiekli pri povstaní, ktoré vypuklo tesne pred príchodom vojsk USA, ktoré si oslobodenie tábora pripisujú.
Koncentračný tábor Buchenwald je dôkazom sily, ktorá spočíva v solidarite - jednote ľudí.
Na večnú pamiatku obetiam Buchenwaldu! Smrť fašizmu!
-vjml- (foto: Avantgarda)
Koncentračný tábor Buchenwald
V júli roku 1937 bol na hore Ettersberg pri Veimare zriadený koncentračný tábor
Buchenwald. Zo začiatku bol určený predovšetkým pre politických odporcov
nacistického režimu, kriminálnikov, asociálov, židov, Svedkov Jehovových,
a homosexuálov.
V Buchenwalde sa nachádzalo najviac komunistov zo všetkých táborov. Ku koncu vojny sem boli deportovaní aj ľudia z okupovaných území. Pri oslobodení bolo 95% väzňov inej ako nemeckej národnosti. Od roku 1943 boli väzni v Buchenwalde a v jeho celkom 136 vonkajších komandách bezohľadne vykorisťovaní v zbrojárskom priemysle. Napriek tomu, že tábor nebol určený na vyvražďovanie národov, často boli v tábore popravovaní vojnový zajatci. Veľa ľudí prišlo o život pri lekárskych pokusoch. Posielaním väzňov do vyhladzovacích táborov sa stal súčasťou vyhladzovacích táborov. Začiatkom roku 1945 sa tábor stal konečnou stanicou pre evakuačné transporty z Osvietčimu a Gross-Rosen. Krátko pred oslobodením sa pokúsila SS tábor vyprázdniť a poslala 28 000 väzňov na pochod smrti. Približne 21 000 väzňov, z toho viac ako 900 detí zostalo v tábore.
11 apríla 1945 dosiahli jednotky 3. armády Spojených štátov amerických Ettersbergu. Príslušníci SS utiekli ešte pred tým, lebo v tábore vypuklo povstanie. Buchenwald je jediný koncentračný tábor, ktorý sa dokázal oslobodiť sám. Pravdepodobne tomu napomohlo množstvo komunistických väzňov, ktorý si vytvorili podzemné velenie v tábore a podarilo sa im získať zbrane.
Celkovo bolo v rokoch 1937 až 1945 v Buchenwalde uväznených 250 000 ľudí, z ktorých 50 000 prišlo o život.
Zdroj : buletin pamätníku Buchenwald 2004
Jedna zo šiestich kamenných stien zobrazujúcich život v tábore
Predseda KSČ-ČSSP Ludvík Žifčák pri prehliadke múzea
Bez komentára
Ludvík Žifčák a Martin Jágrik pri pamätníku obetian Buchenwaldu
Účastníci spomienkovej akcie obetiam Buchenwaldu poriadanej MLPD