Vo včerajších reflexiách - z 1. októbra - som hovoril o posolstve, ktoré som
zaslal 25. marca 1999 juhoslovanskému prezidentovi Miloševičovi. 30. marca som dostal od neho nasledujúcu odpoveď:
Vaša Excelencia, pán prezident,
?S úprimným záujmom som si prečítal Vaše posolstvo z 25. marca 1999. Som Vám povďačný za Vaše silné slová, ktorými ste povzbudili a vyjadrili podporu Juhoslávii. Zároveň chcem poďakovať za slová odsúdenia agresie NATO, ktoré predniesli zástupcovia Kuby hlavne na fórach OSN. Federatívna republika Juhoslávia čelí agresii Spojených štátov a NATO - najväčšej od čias Hitlera. Je to zločin spáchaný nielen proti Federatívnej republike Juhoslávia, slobodnému, nezávislému a zvrchovanému štátu, ale proti všetkým hodnotám uznávaným vo svete na prahu 21. storočia: proti systému OSN, Hnutiu nezúčastnených krajín, proti medzinárodnému právu, proti ľudským právam a proti civilizácii ako takej.
Som hrdý, že Vám môžem oznámiť, že táto agresia spojila a posilnila rozhodnutie národov žijúcich v Juhoslávii, vydržať a ubrániť si slobodu, zvrchovanosť a územnú celistvosť. Naša armáda a národ sú odhodlaní splniť svoju úlohu, a preto je pre nás veľmi dôležitá čo najširšia a najsilnejšia solidarita a pomoc priateľov z celého sveta.
?Postoj Bezpečnostnej rady OSN v súvislosti s agresiou NATO proti FRJ je prehrou Spojených národov. Je to veľmi zlé znamenie a veľké varovanie pre celý svet, hlavne však pre stredné a malé štáty; aj keď nielen pre ne. Som presvedčený, že je Vám známe, že tak FRJ ako Srbsko, úprimne hľadali politické riešenie pre Kosovo a Metohiju, pre všetky etnické skupiny, ktoré tam žijú a rešpektujú našu ústavu. Obraciam sa na Vás, pán prezident s prosbou, aby Kuba aj naďalej prejavovala vo vnútri Hnutia nezúčastnených štátov svoje priateľstvo FRJ a pomohla zvolať Koordinačné byro nezúčastnených a aby skupina priateľských štátov vyjadrila rozhodné odsúdenie agresie NATO proti Federatívnej republike Juhoslávii. Som taktiež presvedčený, že Vaša osobná prestíž by veľmi pomohla povzbudiť krajiny Strednej a Južnej Ameriky, ako aj HNŠ vo včeobecnosti, aby zdvihli svoj hlas a odsúdili túto vandalskú agresiu. Znovu Vám ďakujem za solidaritu a podporu FRJ a verím, že ostaneme v blízkom kontakte. Prijmite, pán prezident, vyjadrenie mojej najhlbšej úcty.?
Podpísaný: Miloševič
V skutočnosti to boli dve vojny; jedna, ktorá sa neskončila a dve neblahé stretnutia Aznara: jedno s Clintonom a druhé s Bushom. Dve rovnaké cesty ? Mexiko City ? Washington ? Texas, s rovnakým cieľom a s rovnakou absenciou etických princípov, v ktorých si Aznar prisvojil úlohu vojnového koordinátora meniacich sa severoamerických prezidentov.