Maďarská otázka a Benešové dekréty

  Od prevratu zo strany Maďarska sa začala ozývať nespokojnosť s Trianonskou zmluvou. Od tej doby politickí predstavitelia SMK a maďarských politických strán podľa konkrétnej situácie buďto otvorene alebo skryto sa pokúšajú o jej revidovanie. Uvedomujú si, že otvorene túto požiadavku v dnešnej medzinárodnej politickej situácii nemôžu vysloviť, pretože dopredu by bola odsúdená k neúspechu. Preto všemožne hľadajú domnelé krivdy, ktoré boli spôsobené občanom maďarskej národnosti na južnom Slovensku s jednoznačným cieľom, vyvolať otvorenú nespokojnosť týchto občanov. Následne v dôsledku pochopiteľných predpokladaných odvetných opatrení upútať na to pozornosť s konečným cieľom, aby medzinárodná verejná mienka prijala odtrhnutie sa južného Slovenska ako jediný možný a nevyhnutný krok k vyriešeniu tejto situácie.

Títo politici posledne už dlhšiu dobu ?harašia? s Benešovými dekrétmi. Odvolávajú sa pritom, že tieto boli nehumánne, pretože boli postavené na kolektívnej vine všetkých Maďarov. K tejto historickej udalosti stavajú rôzne pamätníky, zvolávajú rôzne stretnutia ?ukrivdených? Maďarov a dokonca k tomu pozývajú čelných predstaviteľov Maďarska. Osobne mám pocit, že keby sme v súčasnej dobe zrušili sporné Benešové dekréty, prípadne čo len odsúdili ako nehumánne a aj ospravedlnili sa občanom maďarskej národnosti za túto ?údajnú krivdu? ako sa to pokúšajú presadiť títo politici, neskončilo by to a týchto politikov by to len ešte viac vyprovokovalo k ďalším požiadavkám. Ak je oficiálne uznaná vina, že niekomu bolo nezákonne ublížené - má právny nárok na odškodnenie za túto spôsobenú krivdu. Teda z našich dani by sme odškodnili práve tých, ktorí v dôsledku vlastného správania sa k slovenským občanom počas obdobia kedy boli južné časti Slovenska pripojené k Maďarsku, vyvolali prijatie týchto dekrétov. Ak by aj došlo k odškodneniu, tým by sa požiadavky zo strany SMK len naďalej stupňovali. Začali by požadovať autonómiu územia a skončilo by to ako na území bývalej Juhoslávii s Albánskou menšinou.

Aby sme mohli objektívne posúdiť tieto sporné dekréty musíme sa vrátiť späť do obdobia tesne po skončení II. svetovej vojny a hľadať príčinu v dôsledku čoho boli prijaté.

Podobnú situáciu som už opisoval v Čechách v súvislosti s vysťahovaním Sudetských Nemcov. Musíme si uvedomiť aká nenávisť bola v tom čase medzi českými občanmi a nemeckou menšinou v Sudetach a podobne to bolo medzi slovenskými občanmi a maďarskou menšinou v južných oblastiach Slovenska. Nech sa títo politici skúsia vžiť do situácie slovenských občanov, ktorí zostali na južnom Slovensku, ktoré v dôsledku Mníchovského diktátu bolo pripojené k Maďarsku. Títo občania denne na vlastnej koži mali možnosť pociťovať, že sú menejcennými občanmi a občanov slovenskej národnosti v týchto oblastiach sa pokúšali už od útleho veku doslova násilným spôsobom asimilovať (tak ako to urobili s tými, čo v Maďarsku žili už pred tým od rozpadu Rakúsko ? Uhorska). Bežne sa stávalo, že ak sprievodca vlaku cestujúce decko do školy počul komunikovať v slovenskom jazyku so svojím rovesníkom, okrem utŕžených faciek ich sprievodca za ucho vyhodil z vlaku na najbližšej stanici. Aj keď takéto správanie maďarských občanov voči slovenským spoluobčanom bolo na dennom poriadku, nebolo to najhoršie čo zažili slovenský občania počas tejto doby a o tom by mohli podať autentické svedectvo práve tí čo ho zažili na vlastnej koži. Takže táto oprávnená nenávisť nebola vyvolaná našimi občanmi, ale práve touto menšinou. Ich ďalšie ponechanie medzi našimi občanmi by zákonite viedlo iba k vzájomnému vyrovnávaniu účtov a krívd a tým iba k ďalšiemu prehlbovaniu nenávisti. Po skončení II. svetovej vojny, kedy bolo prvoradým úkolom postaviť na nohy zničené hospodárstvo krajiny, bolo by sa podarilo naším mocenským orgánom udržať uzdu oprávnenej nenávisti našich občanov a ako by reagovala na to maďarská menšina? Potláčaním týchto nepokojov by občanom maďarskej národnosti ako ľuďom bolo viac uškodilo ako samotné vysídlenie. Takže v dnešnej dobe tieto dekréty môžeme posudzovať ako chceme ? ale v tom konkrétnom čase to bolo snaď jedine správne východisko ako predísť násilnostiam pri vzájomnom vyrovnávaní krívd.

Čelní predstavitelia SMK sa odvolávajú, že išlo o kolektívnu vinu pretože napr. malé deti sa ničoho nemohli dopustiť. V tomto ohľade ide skutočne o krátkozrakú argumentáciu ak nie úmyselne zavádzajúcu. Mohli deti vysťahovaných rodičov zostať samé na pôvodnom území?? Je len pochopiteľne, že rodičia ich zobrali so sebou a odvolávať sa na to v dnešnej dobe, že aj oni ako nevinní boli týmto potrestané, je skutočne absurdné. Naviac, odstupom času, keď už rozjatrené rany sa zahojili a oprávnená nenávisť upadla do zabudnutia, mohli sa títo vysťahovaní občania kľudne vrátiť na pôvodné územie. Prečo tak neurobili vedia iba oni a namiesto toho aby sa na túto okolnosť spýtali týchto vysťahovalcov, teraz títo politici stavajú na tejto ?údajnej krivde?.

Pre zvýraznenie tejto skutočnosti politici SMK pozývajú čelných predstaviteľov Maďarskej republiky na tieto akcie poriadané na južnom Slovensku a dokonca tí sa ešte k tomu vyjadrujú akoby išlo o ich záležitosti.

Títo čelní predstavitelia Maďarskej republiky by si mali uvedomiť, že ide o občanov Slovenskej republiky aj keď sú maďarskej národnosti (teda samostatného a suverénneho štátu) a nie občanov Maďarskej republiky. Na celom svete dochádza k nedorozumeniam a treniciam medzi občanmi domovského štátu a národnostnými menšinami. Napríklad v Nemecku a Francúzsku často dochádza k napadaniu Turkov domácimi občanmi dokonca aj tých čo prišli za prácou a ešte nemajú nemecké štátne občianstvo ? teda sú ešte občanmi Turecka. Mohol by v takom prípade prísť prezident Tureckej republiky a kritizovať túto situáciu v týchto suverénnych štátoch??!! Prípadne mohol by si dovoliť prezident Mexika pricestovať do USA medzi tam žijúcu mexickú menšinu a podobne sa vyjadrovať k ich situácii v tomto štáte??!! Prečo však v tomto prípade si to predstavitelia Maďarskej republiky môžu dovoliť u nás a ak to odsudzujeme, ešte sa pritom tváriť že čo vlastne si to dovoľujeme my voči ním? Tvrdenie, že ide o súkromné návštevy je zavadzaním. O súkromnú návštevu ide iba v takom prípade ak dôjde k návšteve konkrétnej súkromnej osoby. Ale ak pri tom dôjde k stretnutiu s väčším neobmedzeným počtom účastníkov stretnutia v žiadnom prípade neide o súkromnú návštevu!!! V takom prípade každý ústny prejav je oficiálnym prejavom predstaviteľa toho ktorého štátu!!!

Najsmutnejšie na tom je to, že radových občanov maďarskej národnosti na Slovensku trápi, tak ako aj nás, ich dnešná životná úroveň. Chcú iba dôstojne zamestnanie a slušný zárobok z ktorého sa dá uživiť rodina a ušetriť nejaká koruna na starobu. Odmietajú byť ošklbávaní a ožobračovaní a je im úplne jedno či sa to robí v rámci Slovenského alebo Maďarského štátu. Namiesto toho aby politici SMK riešili túto neutešenú situáciu a zaoberali sa ich dennými problémami, sledujú iba vlastné záujmy a prospech.

SlavoKE

diskusia na Komunisti.sk