Avantgarda č. 19 - E d i t o r i a l

  KSS čaká na jeseň tohto roku VI. zjazd. V súčasnej patovej situácii komunistického hnutia je tento zjazd spojený s veľkými očakávaniami, pre niektorých i s veľkými nádejami, ktorým smerom sa po tomto zjazde KSS uberie.
  V situácii politickej apatie, absolútnej triednej neangažovanosti, organizačnej roztrieštenosti a ideologickej zmätenosti je toto vyčkávanie a viera, či modlenie sa v„boží zázrak“ aj pochopiteľné a vysvetliteľné, má totiž svoje korene a príčiny.
  Komunistické hnutie na Slovensku sa ocitlo v bode nula. Proletárske hnutie na Slovensku fakticky neexistuje (proletárske a komunistické hnutie musia byť jedno a to isté), môžeme hovoriť len o malých, slabo organizovaných marx-leninských skupinkách, o stále mohutnejúcom proletariáte, ktorý si stále viac začína uvedomovať svoju situáciu, ale nie je ideologicky podchytený, vedený dialekticko-materialistickou, marxisticko-leninskou filozofiou a teda nevedomý, ako túto situáciu zmeniť.
  Komunistické hnutie na Slovensku, v Čechách i celom svete sa ocitlo v bode nula, kde v svojom zániku, zániku revizionistického, všeľudového, všeobecne demokratického, netriedneho hnutia bude nachádzať svoje znovuzrodenie TRIEDNEHO, revolučného, proletárskeho komunistického hnutia.
  V KSS je plno zúfalého očakávania či zjazd prinesie alebo neprinesie „nebeský zázrak“, či všetko to, s čím je mnoho radových členov nespokojných, či sa toto všetko ako šibnutím čarovného prútika zmení. Aj to vykresľuje jej skutočný obsah a podstatu. Nemožno sa ani diviť, keď sme ako zastaralé, dogmatické a stalinistické (Stalin pestoval kult osobnosti a totalitné praktiky, ako sa každý deň môžeme dozvedať od konzervatívcov, liberálov i moderných ľavičiarov. Jo pane, v tom sú si za jedno...) označili triedne rozdelenie spoločnosti, v spoločnosti prebiehajúci boj týchto tried, keď sme ako nevhodný označili antagonizmus, nezmieriteľnosť triednych záujmov za prekonaný. Nič nové na svete, veď stále len zostávame pri overenom revizionizme N. S. Chruščova a ďalších, zakladajúci sa na mierovom súžití tried atď. atď.

Foto : TASR - Vladimír Benko : V takmer prázdnych uliciach Bratislavy sa 13.mája 2003 ráno pokúšali lídri siedmich parlamentných politických strán spolu s prezidentom SR Rudolfom Schusterom a osobnosťami spoločenského a politického života presviedčať voličov, aby v piatok a v sobotu pristúpili k urnám a hlasovali v prospech integrácie SR do EÚ. Na sn. sprava predseda HZDS Vladimír Mečiar, predseda ANO Pavol Rusko, predseda parlamentu Pavol Hrušovský, predseda SMK Béla Bugár, prezident Rudolf Schuster, ústredný tajomník KSS Ladislav Jača, premiér Mikuláš Dzurinda a podpredseda SMER-u Dušan Čaplovič pred Prezidentským palácom.

  Už dnes je ale jasné, že zjazd nedopadne tak akoby dopadnúť mal. Staronovým predsedom ÚV KSS bude zvolený J. Hrdlička a strana sa bude i naďalej všemožne snažiť presvedčiť svojich priateľov zo Strany európskej ľavice, že to s tým zbavovaním sa chýb minulosti, totalitných praktík stalinizmu ako synonymu útlaku, myslí naozaj vážne. A diktatúru ani len nespomínajme... Či proletársku alebo buržoáznu – to je jedno... Diktatúra je predsa diktatúra. A KSS je stranou demokratickou, či proletársko demokratickou, alebo buržoázno demokratickou? To je nepodstatné, proste demokratickou, veď demokracia (ako nás učí veľa vzdelaná buržoázia) je len jedna. Len aby nás NEZÁVISLÉ médiá, či DEMOKRATICKÍ politici neoznačili za nereformovateľných. Veď predsa reformy sú teraz IN.
A možno sa na zjazde aj premenujeme, komunistická už je nelákavá, ale taká MODERNÁ ĽAVICOVÁ, či iná (všeobecne humánna) ľavicová strana, to znie lepšie! V každom prípade budeme chcieť aj naďalej „SPÁJAŤ SILY PRE DOBRO OBČANA“. Budeme sa snažiť presviedčať Mečiara s Ficom, aby robili racionálnu, rozumnú politiku pre „obyčajných“ ľudí. Budeme presadzovať všetko to čo bolo dobré aj v minulosti, za socializmu, lebo priznávame, boli i chyby, ale boli aj dobré veci a tie treba spájať s tým, čo je dobré dnes. A možno si aj v stanovách maličkým písmom ponecháme označenie, že sme stranou vychádzajúcou z marxizmu (a ešte menším písmom) leninizmu, aby sme si udržali aj tých „nostalgickejších“ prívržencov. A možno ten leninizmus aj vyškrtneme.

Foto.: 24. apríla 2007 - Lídri troch ľavicových strán, ktoré sa vo vlaňajších voľbách nedostali do parlamentu, sa dohodli na užšej spolupráci a podpore. Predsedovia Komunistickej strany Slovenska (KSS), Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) a Ľavicového bloku (ĽB) sa však zatiaľ nezhodli, či sa ich strany v budúcnosti zlúčia. "Čas ukáže, v akej podobe budeme usilovať o podporu našich voličov," vyhlásil predseda ústredného výboru KSS Jozef Hrdlička.

  A to čo vyplýva z diel ML o diktatúre, demokracii, triedach, triednom boji, ako sa k týmto pojmom stavia a vysvetľuje dialekticko materialistická filozofia, to dnes predsa nikoho nezaujíma, napokon vývoj ide dopredu a už za Chruščova platilo, že vykorisťovateľské triedy boli úspešne potlačené, že KSSS (a to si za svoje vzala i KSČ a nie len tá...) je všeľudovou stranou a buduje sa všeľudový štát. Koniec koncom, máme aj jeden „tromf“, ktorý pravici isto iste zlomí väz (aj keď je to tak trochu nehumánne – to lámanie väzu...) !
  Občania pre ktorých chceme dobro budú nespokojní po zavedení eura a my môžeme povedať (my ľavičiari?, komunisti?) my sme boli proti jeho zavedeniu a aby to bolo dôveryhodné, vypísali sme aj petíciu proti jeho zavedeniu, pod ktorú sme získali hneď niekoľko tisíc podpisov! A to len zlé jazyky tvrdia, pár neukojencov, že vo svojich hviezdnych chvíľach sme v NR SR hlasovali za jeho zavedenie už v roku 2009! A že sme chceli patriť do modernej, vyspelej, prosperujúcej a civilizovanej Európy. To áno, boli sme za vstup SR do EÚ. Dokonca aj s mávatkami sme kývali ľuďom, len aby to referendum o vstupe podporili. A ďalej sa budeme sťažovať, ako nám ten Fico berie voličov a privlastňuje si naše témy. Ale prečo k voľbám príde len niečo viac ako 50% oprávnených voličov, teda polovica ignoruje tenzákladný princíp demokracie a ľudských práv ,“právo ísť voliť“. Možno aj bude čosi pravdy na tom, že volebné právo je za kapitalizmu len meradlom zrelosti robotníckej triedy, nič viac, nič menej byť nemôže. Ale, žeby občania nemali koho voliť? Veď tu predsa majú KSS – modernú ľavicovú stranu, stranu ktorá chce hľadať humánnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť. Spravodlivejšiu pre koho...? Pre všetkých, samozrejme... A chce dobro pre občana, len a len pre jeho dobro chce spájať sily! A možno sa zázrak predsa len stane a Smer SD si konečne uvedomí, že na ľavicovú politiku potrebuje KSS. Alebo nám ponúknu aspoň nejaké voliteľné miesto na svojej kandidátke a zase tak budeme konečne (aspoň niekto...) „politicky vplyvní“! A hrozne dôležití. A aby sme prejavili dobrú vôľu, možno podporíme v prezidentských voľbách I. Gašparoviča?

Foto.: M. Kakalejčík a J. Hrdlička v diskusii cez prestávku na zjazde KSS. Zakrátko M. Kakalejčík na zasadaní ÚV KSS odovzdáva svoju členskú legitimáciu s vysvetlením, že sa nebude viac podieľať na politike strany bočiacej od ML učenia a začína sa podieľať na vzniku časopisu Avantgarda.

  Čo na tom, že sa prejavoval i prejavuje antikomunisticky? Hlavné je, že je orientovaný národne a myslí sociálne. Aspoň to tak o sebe tvrdí.
  A načo by sme hovorili o rozdiele medzi prácou a pracovnou silou, o nadhodnote, čo je to vykorisťovanie, načo by sme hovorili proletárom, že len pol pracovného dňa pracujú na seba a tú druhú polovicu pracujú na kapitalistu. Načo hovoriť o námezdnom
otroctve?
  Veď dnes je už iná doba?!?
  No uznajte, nieje KSS vskutku moderná, s dobou kráčajúca ĽAVICOVÁ strana? A že predsedom by preto mal byť J. Hrdlička? Vlastne bude... a kto iný no nie?
  Je to predseda ktorý sa už za dva roky mal možnosť prejaviť a kto nepriletel včera z mesiaca, musí jeho politickú orientáciu poznať i z jeho predchádzajúceho pôsobenia.
 

Napokon, nech hovorí on sám.

(Z materiálu prebratého z týždenníka Extra plus a denníka Haló noviny, pre ktoré poskytol rozhovor.)
Časť rozhovoru z Extra plus:

Otázka.: EP – Na akých hodnotách je založená Komunistická strana?
Odpoveď.: JH – Týmito hodnotami sú humanizmus, spravodlivosť, solidarita. Chcem zdôrazniť, že ani na dnešnú KSS by sa občania nemali pozerať cez prizmu obdobia do roku 1989.
Otázka.: EP – Ako sa v súčasnosti komunisti stavajú k tejto problematike? Zdá sa akoby už netrvali na vyrovnaní sa s vierou, čo však znamená, že sa vzdávajú jedného z hlavných pilierov svojej ideológie?
Odpoveď.: JH – Vôbec nie. Dnes prichádza v komunistických stranách na Slovensku i v Česku, ale aj ďalších európskych krajinách k procesu hodnotenia socializmu 20. storočia a označujeme ho za sovietsku formu socializmu, ktorá zlyhala. Aj Československu bola vnútená sovietska forma socializmu, ktorá bola neaplikovateľná v našich podmienkach, hoci bolo treba priznať, že v sociálnej oblasti priniesla mnoho pozitív pre našich občanov. Myslím si, že je nezmyslom, aby nejaká politická strana zasahovala človeku do takých otázok ako je viera a svedomie. Som hlboko presvedčený, že i väčšina mojich straníckych kolegov považuje otázku viery za osobnú vec.
Otázka.: EP – Traduje sa, že prvým komunistom bol Ježiš Nazaretský...
Odpoveď.: JH – Áno, mnohí to tvrdia.
Otázka.: EP – Nový zákon stojí na láske, solidarite, spravodlivosti.
Odpoveď.: JH – Systém, ktorý zaviedol Lenin v Rusku a neskôr v Sovietskom zväze, sa, žiaľbohu prejavil aj na ďalšom vývoji v celom východnom bloku.
Otázka.: EP – Komunisti boli vždy internacionálni. Má vaša strana partnerov v zahraničí?
Odpoveď.: JH– Budem neskromný, ale najviac spomedzi slovenských politických strán. Je ich okolo 130. Strany, hľadajúce tie isté alternatívy ako my, sú takmer v každej krajine sveta. Európski ľavičiari vytvorili v roku 2004 v rámci EÚ federatívne zoskupenie a nazýva sa Strana európskej ľavice (SEL), ktorá je otvorená aj pre nečlenské krajiny EÚ. KSS má momentálne štatút pozorovateľa, ale už v novembri na druhom zjazde tejto strany v Prahe, by sme sa mohli stať jej riadnym členom.
Otázka.: EP – ...Je pozoruhodné, že napriek tomu, že vláda je povinná štandardizovať mediálny priestor, nekoná. Naopak, stále viac sa prehlbuje vplyv opozície v médiách, dokonca aj vo verejnoprávnom rozhlase. Máte nejakú víziu, ako v tomto prostredí uspieť v nasledujúcich voľbách?...
Odpoveď.: JH – ...Dávame dokopy komisie nielen na základe straníckej príslušnosti. Aj kandidátku chceme zostavovať inak. Nielen zo straníckych funkcionárov, ale na odbornom princípe.
Otázka.: EP – Byť však prijateľným pre každý politický subjekt nie je podľa vás správne, keď SDĽ odsudzujete za spoluprácu s pravicou. Nepochádza táto vaša vyhranenosť nezmieriteľnosti komunistickej ideológie k triednym nepriateľom?
Odpoveď.: JH – Myslím, že absolútne nie. Veď ako parlamentná strana sme hovorili, že sme ochotní spolupracovať s každým, kto má záujem.

Časť rozhovoru z Haló novín:

Otázka.: HN – V našom poslednom rozhovore ste povedali, že KSS bude otvorenou stranou. Je takou? A keby ste bol konkrétny?
Odpoveď.: JH - ...Jedným z predpokladov našej úspešnosti je vytváranie odborného zázemia... ...Podarilo sa nám, pritiahnuť niekoľko dobrých odborníkov, ale cítime, že by sme potrebovali ešte odborný aktív doplňovať. Spolupracujú s nami i niektorí ľudia zo Slovenskej akadémie vied, aj univerzít, ktorí sa podieľajú i na našich programových východiskách. Ovšem nie každá komisia pracuje rovnako kvalitne.
Otázka.: HN – Čakajú vás prezidentské voľby a voľby do EP. Pripravujete vlastnú kandidátku?
Odpoveď.: JH – Určite vstúpime do obidvoch volieb. Budeme sa snažiť dostať svojho zástupcu do EP a netrváme na tom, že musí byť členom našej strany. U prezidentských volieb zvažujeme vlastného kandidáta, ale zatiaľ nevylučujeme podporu doterajšiemu prezidentovi.
Otázka.: HN – Ako vidíte vašu perspektívu návratu do NR SR?
Odpoveď.: JH – ...KSS musí nájsť priestor na presadenie svojej politiky a presvedčiť občanov, že i pre Smer-SD bude ľahšie presadzovať sociálny štát so stranou s podobným programom, než s pravicovými stranami.
/koniec rozhovoru/

  Žiaľ, pre marx-leninistov, komunistov, je situácia taká, že po VI zjazde to tak nielen môže byť, ale aj to tak bude. A aby som savrátil na začiatok, tých pár existujúcich marx-leninských skupiniek, si musí uvedomiť „ČO ROBIŤ?“ v tejto situácii a už dnes si pripravovať pozíciu na pozjazdové obdobie, lebo triedny boj sa budúcim zjazdom nekončí. Viem že moderní ľavičiari sa opäť utvrdia v mojej „dogmatickosti“ ale musím súhlasiť s Marxom, že oslobodenie robotníckej triedy musí byť dielom jej samej a k tomu potrebuje, aby sa aj jej predvoj, teda jej strana ktorú pre svoj boj nepochybne potrebuje, konštituovala ako výsostne TRIEDNE VYHRANENÁ, z triedneho boja vychádzajúca, strana proletárska. Proletárska strana vítajúca aj pokrokovú inteligenciu, ktorou rozhodne nie je inteligencia vo všeobecnosti, ale iba tá, ktorá svoje schopnosti a vedomosti podriaďuje pokroku – teda revolúcii. Jej napomáhaniu, urýchľovaniu. Svoje vedomosti a schopnosti dávajúca a podriaďujúca sa v prospech svetodejinnej úlohy proletariátu, ktorý je objektívnymi podmienkami jediný schopný a nútený byť vodcom revolúcie v dnešnej epoche a aby to bola revolúcia, nemôže byť iná než socialistická a proletárska. Proletárska strana ktorá v časoch revolučného prílivu vie využiť prelietavosť a kolísavosť maloburžoázie vo svoj prospech a v konečnom dôsledku v prospech revolúcie, pokroku, budúcnosti, no nestráca svoj proletársky charakter. Strana, ktorá v epoche vrcholiaceho triedneho boja , na to aby bola skutočne revolučná, pokroková, nemôže nevychádzať z triedneho boja. Tých pár marx-leninských skupiniek si musí uvedomiť, že triedny boj nie je o stranách, ale o triedach a boj politických strán, politika ako taká je len najkoncentrovanejšou formou triedneho boja. Že na prvom mieste je trieda, nie strana a musí uprednostňovať záujmy triedy, nie strany, respektíve strana sa musí podriaďovať záujmom triedy. Že na prvom mieste je trieda a strana či už s názvom robotnícka, marx-leninská, komunistická, je nástrojom na vykonávanie jej politiky. Je to prostriedok na presadzovanie politických, teda triednych záujmov proletariátu, že je nástrojom v triednom boji. V prípade, že tu taká strana nie je, tak najuvedomelejší a ideologicky najpodkutejší jedinci z radov proletariátu, musia vytvárať predpolie na jej založenie, nieje to však otázka dňa, roka, či dvoch...

  Najskôr sa musia ideologicky a organizačne zjednocovať a je to dlhodobejší proces. Mali sme však možnosť sledovať v minulosti a máme ju i dnes, aké sú vízie a smerovanie predsedu ÚV KSS Jozefa Hrdličku.

M. Jágrik