Vo víkendovom čísle Hospodárskych novín /18. – 20. máj 2007/ bol na prvej
strane článok s výstižným názvom „Slovnaft odolal Ficovmu tlaku“. Jeho obsah sa
týka už známej iniciatívy predsedu Vlády SR R. Fica dosiahnuť zníženie cien
benzínu. Okrem iného sa v ňom konštatuje, že úsilie predsedu vlády vo vzťahu ku
Slovnaftu je neúspešné. Slovnaft síce znížil cenu benzínu o 50 halierov, ale nie
na základe požiadavky predsedu Vlády, lež stavu cien na svetových trhoch a to
môže byť len dočasný krok. Vraj v lete možno očakávať zvýšenie ceny benzínu o
jednu až tri koruny. Podľa komentára z pera Martina Kovalíka v Novom Čase /15.
mája 2007/ sa premiér dohodol s predstaviteľmi Slovnaftu, že do skončenia
rokovaní sa ceny benzínu nebudú meniť – ani smerom hore, ani smerom dole.
Slovnaft dohovor porušil, cenu (zrejme dočasne) znížil a tak uštedril predsedovi
vlády citeľný úder. V závere komentára jeho autor konštatuje, že o znížení cien
vôbec a benzínu osobitne rozhodujú „silnejší hráči ako Slovenská vláda.“ A tak,
zrejme nechtiac, lebo Nový čas je horlivým obhajcom kapitalizmu, potvrdil
správnosť a aj aktuálnosť myšlienky V. I. Lenina, podľa ktorej „demokratická
republika je najlepšia možná politická škrupina kapitalizmu“, ktorej sa
buržoázia chytrácky zmocňuje. A keď to dosiahne, zabezpečuje si svoju ekonomickú
moc „tak spoľahlivo a tak iste, že nijaká výmena osôb, ani ustanovizní, ani
strán buržoázno demokratickej republiky neotrasie túto moc.“A my len dodajme, že uvedené konštatovanie V. I. Lenina plne platí i vo vzťahu k Ficovmu Smeru – sociálnej demokracii, najsilnejšej strane súčasnej vládnej koalície, ako aj jej pozícií vo vláde. Dvojnásobný predseda sa síce sem-tam morálne rozhorčí, o niečo zvýši stupeň svojej popularity, ale moc slovnaftárskych magnátov neoslabí. Naopak, ich zisky sa neustále zvyšujú, lebo ruky štátu sú prikrátke nato, aby chúťky kapitálu, hoci aj len v malej miere, brzdili.
Rozhadzovačná ministerka
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny sa vybrala na služobnú cestu do Portugalska. Lietania sa nebojí a tak cestu absolvovala v slušných výškach nad povrchom našej planéty. Bolo to pohodlné a bolo to rýchle. A bolo by to aj cenovo primerané, keby... Do Barcelóny však poslala služobné auto tak akosi „na prázdno“. Aby mala obľúbeného tátošíka k dispozícii v krajine, nachádzajúcej sa na krajnom európskom juhozápade.
Takéto konanie vyvolalo nie len rozruch v masmédiách, ale aj rozhorčenie vo viacerých spoločenských kruhoch. Pravda, jej ministerský kolegovia vytvorili „zónu ticha“. Ale aj mlčanie o niečom svedčí. Napokon minister vnútra SR R. Kaliňák sa predsa len ozval. Dosť divne, lebo konanie ministerky V. Tomanovej podporil stroho, ale jasne: „To sa robilo vždy.“ Nie je jasné, čo treba chápať pod pojmom „vždy“. Ale nech ide o podobné výčiny dnes, či pred tým, vždy boli a sú nie len nehospodárne, ale aj nemorálne. Veď ide o prostriedky štátne a teda naše! Osobitne zaujímavé je vyjadrenie ministra vnútra, že limity pridelené na služobné autá pohlavárov sa využívajú len na 20%. Existuje teda obrovská možnosť, využívať – aj zneužívať – štátne prostriedky v omnoho väčšej miere, ako doteraz. Pána ministra, inak predstaviteľa Smer-u – sociálnej demokracie ani len nenapadne zamyslieť sa nad tým, či by nebolo na mieste uvedené limity trochu „zoštíhliť“ a napraviť tak zlé cesty šafárenia zanechané predchádzajúcimi pravicovými vládami! Predseda vlády R. Fico, zrejme reagujúc na značne nepriaznivú odozvu konania ministerky vyhlásil, že urobila chybu. A občan sa pýta – a to je všetko?
Lámu sa rekordy... v oblasti prepychu
V denníku Plus jeden deň /17. máj 2007/ bol uverejnený článok o najnovších výstrelkoch superboháčov. Český právnik a vydavateľ Fidelis Schlée si kúpil dva automobily značky Rols-Royce a dal si zhotoviť vodovodné kohútiky i toaletu z rýdzeho zlata! Iný český veľkopracháč Radim Passer si zadovážil automobil značky Bugatti a Veyron za 40 miliónov korún. Ani slovenský miliardári nezaostávajú v nevídanom vyhadzovaní peňazí. Podľa uvedeného článku sa P. Tkáč stavil s kamarátom ohľadne víťazstva v maratóne. Do hry vložil, nič viac ani nič menej ako novučičký Porsche. Boris Kollár lieta na vlastnom lietadle večerať do Portoroža, ktorý leží na brehu mora v Slovinsku. Aj o ďalších miliardároch a ich rozmanitých výstrelkoch článok pojednáva. Oplatí sa to prečítať. V trocha nižšom rangu sa nachádzajú naši politici a štátni činitelia. A tak šéf SNS, ktorá o sebe tvrdí, že je nie len národná a kresťanská, ale aj sociálna, rozšíril si svoj automobilový park (Mercedes, Porsche, Audi) o ďalšie „žihadielko“ značky Bentley Continental v cene 6 miliónov korún. Aj slovenský miliardári a ich hlásne trúby v politických stranách a štátnych orgánoch nepoznajú hranice pažravosti, ani luxusných výstrelkov. Dokedy?